Výročí 30 let od založení

Pred nedávnom sme oslávili 30 rokov od začiatku podnikania. Dňa 28.4.1990 som dostal od Národného výboru odpoveď, že súhlasia s so založením spoločnosti INDUSTRING.

Od polovice 80-tych rokov som bol rozvedený, s povinnosťou živiť dve deti, tak každá koruna k mesačnému platu okolo 2.500,- Kčs bola dobrá. Menil som zamestnania niekedy kvôli vyššiemu platu o 200,- Kčs. Bol som konštruktérom strojov, vedúcim odbytu, a najdlhšie som robil projektanta technológie v Mliekárenskom priemysle a nakoniec v projektovom ústave obchodu, kde som mohol popri zamestnaní robiť projekty mliekární – napríklad vznikajúcu Agrofarmu Červený Kameň, alebo robiť odborné preklady z Nemčiny.

Keď v Novembri 1989 začala zmena z totalitného režimu, už za 3 mesiace som sa zoznámil s advokátom JUDr. Švecom, ktorý mal zaujímavú prednášku o možnosti osamostatniť sa. A v apríli som mal povolenie na stole. Ešte v roku 1987 – dva roky pred koncom totality som na Generálnom riaditeľstve Mliekárenského priemyslu pracoval na projekte Mozzarella v Nových Zámkoch. Úspešne sme výrobu na prvom koagulátore vo východnom bloku zahájili s firmou ALPMA z Nemecka. Spustenie bolo k spokojnosti všetkých, po rozbehnutí výroby za technologickej pomoci Výskumného ústavu v Žiline boli spokojní v Nových Zámkoch, spokojná bola aj ALPMA a spokojný som bol aj ja, pretože pri rozmýšľaní o projekte som zistil, že na moje riešenie neexistujú žiadne príklady v literatúre, tak som podal prihlášku patentu a dostal som autorské osvedčenie a nejaké peniaze. Bola to zaujímavá spolupráca, pretože som mal súrodencov emigrovaných v Rakúsku a otec mal sestru v USA, takže počas projektovania boli komunistami pre mňa hranice zavreté a Nemci z firmy ALPMA museli cestovať za mnou do Bratislavy. Ja som nemohol nič vidieť naživo, len fungovala predstavivosť. Bola u každého individuálne rôzna. Vtedy som sa naučil, že sa treba vyjadrovať úplne a presne a používať čo najmenej ukazovacích zámien.

Po revolúcii v prvej polovici roku 1990 si pán Wiedemann z ALPMA spomenul na mňa a ponúkol mi spoluprácu, že by som robil pre nich obchodného zástupcu pre Československo. Vtedy som už mal prvý žltý Favorit, tak sme sa dohodli, že k 1.9.1990 podám výpoveď u môjho posledného zamestnávateľa v živote a prídem do Nemecka sa predstaviť a urobiť dohodu. Odvtedy som sa začal živiť sám. ALPMA potrebovala so mnou komunikovať, tak mi investične pomohli s nájmom, Fax, kopírku, účet za telefóny a ja som musel písať podrobné správy v nemčine kde som bol, s kým o čom som rozprával a tak ďalej. Bolo to pre mňa veľmi vzrušujúce obdobie, lebo v komunizme počas môjho hľadania zamestnania aj o 200,- Kčs vyššej mzdy som robil pol roka aj vo firme OSAN, čo bol veľkoobchod so sústružníckymi nožmi a podobnými nástrojmi pre Československo. Tam za nami cestovali nákupcovia, ktorí prosili, aby sme im nekrátili objednávky. Tovaru bolo málo a v prvom rade musel dostať zbrojársky priemysel a strategické národné podniky. A odrazu som cestoval za mliekármi a nemuseli ma prosiť ale naopak som im ponúkal. Všetci sme boli z toho prekvapení, a hneď dva krát. Prvý raz, že im niekto s kravatou niečo zdvorilo ponúka, a vzápätí druhý raz, že na to nie sú nikde peniaze.

Po uplynutí roku ALPMA skončila so svojou finančnou pomocou a začala mi platiť províziu z predajov. Bolo to viac ako keď mi pomáhali a mohol som od nich odkúpiť Fax, kopírku a začať si sám všetko platit. Pretože som mohol pri svojich cestách predať aj súvisiace veci, začal som zamestnávať spolupracovníkov, začali sme predávať fólie z Rakúska, z Nemecka, potom Mliekárenské zvozné cisterny, prvú do Červeného Kameňa a obchodu som sa učil rozumieť.

V podnikaní mi veľmi pomohla rada môjho otca, ktorý mi raz v mojom detstve povedal: Milan, zapamätaj si, že najlepšia výhovorka je pravda. A presvedčil som sa o tom v obchodných vzťahoch, keď som v roku 1992 dal prvú výpoveď spolupráce s istým Nemeckým dodávateľom. On v nasledujúcom roku dokonca skracoval, čo mi potvrdilo môj šiesty zmysel.

Potom vyhral voľby Mečiar, ktorý ma v začiatku zaujal, ale pri jeho víťazstve som vyšiel pred kanceláriu na trávnik, a začali mi víriť myšlienky, že sa možno Československo rozdelí. A čo budem robiť ja v Bratislave? Začiatkom roku 1993 po rozdelení som bol u riaditeľa mliekárenského ústavu v Prahe, u pána Obermajera, aby mi poradil, kde by som mohol získať priestor na prenájom a začať spoluprácu. Nakoniec som dohodol s mliekárenskou školou v Kroměříži, že mi pomôžu a budem môcť byť v prenájme v jednom voľnom kabinete. Právnik doktor Švec mi založil INDUSTRING s.r.o. v Kroměříži od roku 1993 a tak som začal sťahovať veci do Kroměříža. Na konci roku 1995 som bol už z Bratislavy preč, so všetkými zamestnancami som už mal ukončené vzťahy a začal som zamestnávať ľudí v Kroměříži. Následne to bol jeden z mojich argumentov pre rýchlejšie získanie českého občianstva.

Keď sa dnes pozerám naspäť, všetko boli začiatky, dobrodružné, bohaté na zážitky a uplynulo len málo rokov. Po pár rokoch som v Kroměříži kúpil vlastný byt, potom vlastné kancelárske priestory a lepšie vybavenie kancelárie. Veľmi som bol zaujatý pomocou práce na počítači. Oproti prekladaniu odbornej literatúry na písacom stroji to bolo oveľa pohodlnejšie. Ešte za pôsobenia v Bratislave som kúpil sieť počítačov so serverom Novell, tú som presťahoval potom do Kroměříža. Tam som začal vytvárať v Exceli vlastnú evidenciu pohybu peňazí, lebo tomu, čo nám účtoval externý účtovník, som vôbec nerozumel a neskoro som videl, čo sa deje. Postupne som vytvoril vlastný program, stále som ho zdokonaľoval a používame ho do dnes. Aj dnes máme externú firmu na účtovanie, môj program nie je certifikovaný, ale pomocou neho kontrolujeme súlad s účtovníkom, vieme vopred obrat za rok, DPH, v našom programe tvoríme vlastné ponuky, zmluvy, faktúry, objednávky a sú určite bez preklepu v cenách, DPH a počtoch kusov, ak niečo nesedí, nedá sa vytlačiť a program naviguje kde je nesúlad a treba preklep opraviť. Navyše externú účtovnú firmu necháme pri uzávierke kontrolovať auditom. Na finančnom úrade sme evidovaní ako čistá firma so správnymi údajmi a som na to pyšný. Ale predovšetkým patrí vďaka všetkým spolupracovníkom, ktorí v minulosti aj teraz s tými číslami zodpovedne pracujú. Udržujú priamy a pravdivý kontakt so zákazníkmi aj s dodávateľmi.

Spomínam na vetu mojej prvej zamestnankyne v Kroměříži, Nicole Trhlíkovej, ako som ju poslal do Brna na prednášku o Internete, a keď sa vrátila, tak ma informovala – „pane Harhovský, ten Internet bychom měli míť“. A tak sa aj stalo. Prišiel nový Windows 95, Internet, e-maily a firmy boli vo vyhľadávačoch Seznam radené podľa abecedy. Tak ma napadlo, že pre cudzincov ťažko vyslovovaný názov INDUSTRING treba skrátiť, a firmu pomenovať tak, aby sa názov dobre zapamätal a hlavne aby sa rovnako vyslovoval v nemčine, v angličtine aj v taliančine či francúzštine, aby sa nemuselo riešiť kde sa píše ypsilon, aby sa dobre ohýbal pri skloňovaní v našich jazykoch... Tak sa mi poskladali písmená abala. Doména bola voľná, tak som založil firmu abala a začali sme presúvať vzťahy a doklady z INDUSTRINGu do abaly. Keď bol INDUSTRING kompletne presťahovaný a zákaznícke záruky na dodávky už uplynuli, INDUSTRING sme zrušili.

Vďaka dobrému kreditu firmy abala v potravinárskom odbornom svete si o nás vymieňajú informácie kolegovia rôznych firiem a tak sa stáva, že nás oslovia výrobcovia, či by sme im robili obchodné zastúpenie. Dnes si vyberáme tak, aby to boli firmy renomované, skôr s drahšími strojmi, ale predovšetkým so zárukou kvality. Veľa ich je z Francie, menej z Nemecka a Talianska.

Ďakujem, že som sa naučil v obchode komunikovať po anglicky, ďakujem, že v Česku môžem naďalej rozprávať a písať po slovensky. Úžasne si toho vážim, že si slovenský a český národ vzájomne uznávajú svoje jazyky a aj písomná komunikácia a návody na obsluhu strojov môžu byť v opačných jazykoch. Vidíme na obaloch, ako je často písané slovo v češtine a vedľa toho v slovenčine aj keď je rozdiel v jednej čiarke nad písmenom. Keby radšej bol len jeden jazyk a väčšími písmenami...

Ďakujem rodine a priateľom za podporu a priazeň, ďakujem všetkým kolegom aj bývalým za pekné slová, ďakujem všetkým obchodným partnerom v spolupracujúcich firmách doma aj v zahraničí, ktorí už gratulovali k výročiu, ďakovali za spoluprácu a spomenuli niektoré pekné zážitky. To teší najviac! Hurááá! Takýto život má zmysel!

Milan HARHOVSKÝ